Účasť na inovovaní je šanca a nutnosť
Či automobilový priemysel využije nové materiály za účasti slovenských podnikov, rozhodne aj miera spolupráce so školami a vedcami, zhodli sa účastníci konferencie Newmatec
Automobilový priemysel stojí pred náročnou úlohou ako vyhovieť čoraz prísnejším regulačným normám a zároveň vyrábať atraktívne užitočné autá podľa požiadaviek zákazníkov. Aby to dokázal, musia firmy v brandži intenzívne inovovať. To platí nielen pre automobilky, ale aj pre ich dodávateľov, ktorí sú čoraz viac súčasťou vývoja noviniek. Zároveň to dáva šancu podnikom slovenského automobilového priemyslu zúčastniť sa inovatívneho procesu a posilniť svoju pozíciu na trhu. Ak majú využiť svoj inovačný potenciál, nezaobídu sa bez podpory slovenskej vedy. Tá potrebuje niekoľko systémových zmien a najmä chuť a nástroje na to, aby namierila výskumné úsilie k riešeniu problémov z praxe.
Využiť potenciál
Aj keď je Slovensko v súčasnosti doslova automobilovou veľmocou, potrebuje rozšíriť inovačnú schopnosť firiem, aby si dokázalo dlhodobo udržať konkurencieschopnosť. V globálnom odvetví potrebuje silné argumenty, aby naďalej mohlo vyrábať a exportovať moderné autá. „Sme malý trh a veľký výrobca. Túto pozíciu si však udržíme iba inováciami. Šanca byť inovatívnou krajinou je veľká, no Slovensko musí lepšie využiť potenciál,“ hovorí viceprezient Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Štefan Rosina. Za základnú podmienku považuje rozbeh funkčnej komunikácie medzi vedcami, či už pracujú na vysokých školách alebo v Slovenskej akadémii vied, s priemyselnými firmami. Pomôcť jej má aj využitie Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR, ktorú vlani prijala vláda. Potrebuje však posunúť do praxe funkčným akčným plánom, na ktorý priemysel čaká. Môže tiež upraviť distribúciu verejných finančných zdrojov v prospech výskumu, ktorý bude mať väčšiu šancu na využitie poznatkov v praxi. V súčasnosti mieria vyše štyri pätiny zdrojov na základný výskum a ani nie dvadsať percent na aplikovaný. „Presun zdrojov v prospech aplikovaného výskumu môže zvýšiť prínos priemyslu štátu – cez tvorbu pracovných miest a hrubého domáceho produktu, najmä cez export,“ dodáva Š. Rosina. Ako ďalšiu dôležitú tému spomína aj základný výskum, ktorého význam nielenže nespochybňuje, ale poukazuje na význam zacielenia na riešenia reálnych problémov. „Vzhľadom na obmedzené zdroje je však potrebné efektívne ho koordinovať medzi SAV a školami,“ hovorí viceprezident ZAP a dopĺňa, že aby pomohla vzniku inovatívne samonosného priemyslu, potrebuje reformu aj SAV. Viac spolupracovať musia aj samotné priemyselné firmy. Keďže na Slovensku funguje už nemálo menších vývojových pracovísk a hŕstka väčších technologických a inžinierskych centier, chystá ZAP aktivity, ktoré by umožnili funkčné zosieťovanie tunajšieho automobilového vývoja. Potom by mohli byť podniky zo Slovenska dlhodobo partner centrál automobiliek v príprave nových riešení.
Bude sa nosiť štíhlosť
Trendy hovoria jednoznačne. Úloha automobilu ako miesta, kde ľudia trávia čas, sa mení a nároky na komfort a konektivitu jeho zariadení rastú. Zároveň sa zvyšuje dopyt po efektívnej a úspornej prevádzke auta s nízkym dosahom na životné prostredie. Unisono po nej volajú tak zákazníci ako aj regulátori, cez požiadavky na nižšiu spotrebu, menej emisií
a recyklovateľnosť materiálov. „Výskumníkov čaká úloha, aby nahradili pre budúcnosť materiály a technológie, ktoré máme dnes,“ konštatoval prezident ZAP Jaroslav Holeček na nedávnej konferencii Newmatec, na ktorej na pozvanie zväzu diskutovalo na Táľoch viac než podruha stovky odborníkov.
Zadanie znie jasne, no nie jednoducho. Nová generácia modelu musí byť o sto kilogramov ľahšia než jej predchodca, opisuje regionálny šéf nákupu francúzske PSA Peugeot Citroën Jerome Vinot Prefontaine. Nižšia hmotnosť automobilov umožňuje znižovať spotrebu paliva, čo si pýtajú tak regulátori v snahe znižovať emisný dosah na životné prostredie, ako aj zákazníci, zaznelo na konferencii mnohokrát. Automobilový priemysel čaká využitie nových materiálov, a to najmä tých ľahkých, ktoré pomôžu znížiť hmotnosť. Ako ukázali prezentácie, porastie význam hliníka, karbónu, dosiaľ menej spomínaného horčíka a meniť sa bude aj využitie plastov. Najmä však terajšie, aj moderné, oceľové zostavy nahradia aj vo veľkosériovej výrobe multi-materiálové štruktúry, zdôraznil vedúci technologického plánovania a vývoja nemeckej značky Volkswagen Martin Goede.
Začať v škole
Zúčastňovať sa na plánovaní využitia materiálov v autopriemysle nie je pre firmy z krajiny ako je Slovensko jednoduché. Také rozhodnutia totiž padajú v centrálach automobiliek už pri plánovaní platforiem. Pri vývoji modulov a komponentov, do ktorého prizývajú dodávateľov, sa už riešia konkrétnejšie otázky aplikácie. „Aj to je dôvod, prečo je v terajšom stave pre dodávateľov na Slovensku prínosný aplikovaný výskum. Môžu totiž riešiť, ako zvolený materiál spracúvať, tvarovať či spájať,“ poznamenáva Š. Rosina. Tuzemské podniky môžu, aj s využitím výsledkov vedeckého výskumu, vyvíjať a vyrábať pre finálnych výrobcov aj technologické linky a ich časti.
Na to potrebujú okrem inovatívnych poznatkov aj kompetentných a kvalifikovaných ľudí. Ich príprava je ďalšia oblasť, v ktorej môžu slovenské univerzity a vysoké školy pomôcť konkurencieschopnosti krajiny, zdôrazňuje J. Holeček. „Potrebujú však, rovnako ako výskum, väčší kontakt s praxou,“ dodáva. Odvoláva sa na prieskum, ktorý pred časom inicioval ZAP a podľa ktorého 46 percent absolventov vysokých škôl nepracuje v odbore, v ktorom študovali. „Ak majú za päť rokov štúdia dva týždne praxe, to je babysitting a prácu v priemysle si nemajú ako vyskúšať,“ upozorňuje prezident zväzu. Zmeny potrebuje podľa neho aj profil absolventa, nie v zameraní ale vlastnostiach, ktoré má mať, vrátane sociálnych kompetencií a jazykových zručností. Aj preto pripravil ZAP projekt, v ktorom budú študenti vybraných odborov poltucta technických univerzít tráviť relevantnú časť štúdia v treťom a štvrtom ročníku riešením úloh v reálnych podnikoch. Za povinnú trojmesačnú prax získajú patričný počet kreditov, no najmä praktické skúsenosti, ktoré im vybrané školy pridajú do výbavy pre rozbeh kariéry v priemysle.
Martin Jesný
Autor je priemyselný analytik
Automobilový priemysel stojí pred náročnou úlohou ako vyhovieť čoraz prísnejším regulačným normám a zároveň vyrábať atraktívne užitočné autá podľa požiadaviek zákazníkov. Aby to dokázal, musia firmy v brandži intenzívne inovovať. To platí nielen pre automobilky, ale aj pre ich dodávateľov, ktorí sú čoraz viac súčasťou vývoja noviniek. Zároveň to dáva šancu podnikom slovenského automobilového priemyslu zúčastniť sa inovatívneho procesu a posilniť svoju pozíciu na trhu. Ak majú využiť svoj inovačný potenciál, nezaobídu sa bez podpory slovenskej vedy. Tá potrebuje niekoľko systémových zmien a najmä chuť a nástroje na to, aby namierila výskumné úsilie k riešeniu problémov z praxe.
Využiť potenciál
Aj keď je Slovensko v súčasnosti doslova automobilovou veľmocou, potrebuje rozšíriť inovačnú schopnosť firiem, aby si dokázalo dlhodobo udržať konkurencieschopnosť. V globálnom odvetví potrebuje silné argumenty, aby naďalej mohlo vyrábať a exportovať moderné autá. „Sme malý trh a veľký výrobca. Túto pozíciu si však udržíme iba inováciami. Šanca byť inovatívnou krajinou je veľká, no Slovensko musí lepšie využiť potenciál,“ hovorí viceprezient Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Štefan Rosina. Za základnú podmienku považuje rozbeh funkčnej komunikácie medzi vedcami, či už pracujú na vysokých školách alebo v Slovenskej akadémii vied, s priemyselnými firmami. Pomôcť jej má aj využitie Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR, ktorú vlani prijala vláda. Potrebuje však posunúť do praxe funkčným akčným plánom, na ktorý priemysel čaká. Môže tiež upraviť distribúciu verejných finančných zdrojov v prospech výskumu, ktorý bude mať väčšiu šancu na využitie poznatkov v praxi. V súčasnosti mieria vyše štyri pätiny zdrojov na základný výskum a ani nie dvadsať percent na aplikovaný. „Presun zdrojov v prospech aplikovaného výskumu môže zvýšiť prínos priemyslu štátu – cez tvorbu pracovných miest a hrubého domáceho produktu, najmä cez export,“ dodáva Š. Rosina. Ako ďalšiu dôležitú tému spomína aj základný výskum, ktorého význam nielenže nespochybňuje, ale poukazuje na význam zacielenia na riešenia reálnych problémov. „Vzhľadom na obmedzené zdroje je však potrebné efektívne ho koordinovať medzi SAV a školami,“ hovorí viceprezident ZAP a dopĺňa, že aby pomohla vzniku inovatívne samonosného priemyslu, potrebuje reformu aj SAV. Viac spolupracovať musia aj samotné priemyselné firmy. Keďže na Slovensku funguje už nemálo menších vývojových pracovísk a hŕstka väčších technologických a inžinierskych centier, chystá ZAP aktivity, ktoré by umožnili funkčné zosieťovanie tunajšieho automobilového vývoja. Potom by mohli byť podniky zo Slovenska dlhodobo partner centrál automobiliek v príprave nových riešení.
Bude sa nosiť štíhlosť
Trendy hovoria jednoznačne. Úloha automobilu ako miesta, kde ľudia trávia čas, sa mení a nároky na komfort a konektivitu jeho zariadení rastú. Zároveň sa zvyšuje dopyt po efektívnej a úspornej prevádzke auta s nízkym dosahom na životné prostredie. Unisono po nej volajú tak zákazníci ako aj regulátori, cez požiadavky na nižšiu spotrebu, menej emisií
a recyklovateľnosť materiálov. „Výskumníkov čaká úloha, aby nahradili pre budúcnosť materiály a technológie, ktoré máme dnes,“ konštatoval prezident ZAP Jaroslav Holeček na nedávnej konferencii Newmatec, na ktorej na pozvanie zväzu diskutovalo na Táľoch viac než podruha stovky odborníkov.
Zadanie znie jasne, no nie jednoducho. Nová generácia modelu musí byť o sto kilogramov ľahšia než jej predchodca, opisuje regionálny šéf nákupu francúzske PSA Peugeot Citroën Jerome Vinot Prefontaine. Nižšia hmotnosť automobilov umožňuje znižovať spotrebu paliva, čo si pýtajú tak regulátori v snahe znižovať emisný dosah na životné prostredie, ako aj zákazníci, zaznelo na konferencii mnohokrát. Automobilový priemysel čaká využitie nových materiálov, a to najmä tých ľahkých, ktoré pomôžu znížiť hmotnosť. Ako ukázali prezentácie, porastie význam hliníka, karbónu, dosiaľ menej spomínaného horčíka a meniť sa bude aj využitie plastov. Najmä však terajšie, aj moderné, oceľové zostavy nahradia aj vo veľkosériovej výrobe multi-materiálové štruktúry, zdôraznil vedúci technologického plánovania a vývoja nemeckej značky Volkswagen Martin Goede.
Začať v škole
Zúčastňovať sa na plánovaní využitia materiálov v autopriemysle nie je pre firmy z krajiny ako je Slovensko jednoduché. Také rozhodnutia totiž padajú v centrálach automobiliek už pri plánovaní platforiem. Pri vývoji modulov a komponentov, do ktorého prizývajú dodávateľov, sa už riešia konkrétnejšie otázky aplikácie. „Aj to je dôvod, prečo je v terajšom stave pre dodávateľov na Slovensku prínosný aplikovaný výskum. Môžu totiž riešiť, ako zvolený materiál spracúvať, tvarovať či spájať,“ poznamenáva Š. Rosina. Tuzemské podniky môžu, aj s využitím výsledkov vedeckého výskumu, vyvíjať a vyrábať pre finálnych výrobcov aj technologické linky a ich časti.
Na to potrebujú okrem inovatívnych poznatkov aj kompetentných a kvalifikovaných ľudí. Ich príprava je ďalšia oblasť, v ktorej môžu slovenské univerzity a vysoké školy pomôcť konkurencieschopnosti krajiny, zdôrazňuje J. Holeček. „Potrebujú však, rovnako ako výskum, väčší kontakt s praxou,“ dodáva. Odvoláva sa na prieskum, ktorý pred časom inicioval ZAP a podľa ktorého 46 percent absolventov vysokých škôl nepracuje v odbore, v ktorom študovali. „Ak majú za päť rokov štúdia dva týždne praxe, to je babysitting a prácu v priemysle si nemajú ako vyskúšať,“ upozorňuje prezident zväzu. Zmeny potrebuje podľa neho aj profil absolventa, nie v zameraní ale vlastnostiach, ktoré má mať, vrátane sociálnych kompetencií a jazykových zručností. Aj preto pripravil ZAP projekt, v ktorom budú študenti vybraných odborov poltucta technických univerzít tráviť relevantnú časť štúdia v treťom a štvrtom ročníku riešením úloh v reálnych podnikoch. Za povinnú trojmesačnú prax získajú patričný počet kreditov, no najmä praktické skúsenosti, ktoré im vybrané školy pridajú do výbavy pre rozbeh kariéry v priemysle.
Martin Jesný
Autor je priemyselný analytik
